Otcovia.sk
Menu
Kontakt
Otcovia.sk
Krížová 1
Trenčianska Teplá
 
Otcovia@Otcovia.sk
 


ESĽP - Európsky súd pre ľudské práva

Viac informácií o inštitúcii Európsky súd pre ľudské práva sa nachádza na stránke Rady Európy
Individuálna sťažnosť a konanie pred ESĽP
Rokovací poriadok ESĽP

 

Povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie: Suominen v. Fínsko, 37801/97, 1. júl 2003, Tatishvili v. Rusko, 1509/02, 22. február 2007
...účelom odôvodneného rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli vypočuté. Navyše, odôvodnené rozhodnutie dáva stranám možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, ako aj možnosť, aby bolo rozhodnutie preskúmané odvolacím orgánom. Len ak sú vydávané odôvodnené rozhodnutia, môže existovať verejná kontrola výkonu súdnictva.

 

Povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie: Vetrenko v. Moldavia, 36552/02, 18. máj 2010
...jednou z požiadaviek článku 6 Dohovoru na vnútroštátne súdy je, aby sa zaoberali najdôležitejšími argumentmi vznesenými účastníkmi konania a aby uviedli dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Hoci rozsah, v ktorom sú súdy povinné uviesť dôvody sa môže meniť v závislosti od osobitných okolností prípadu, opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo zjavne svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.

 

Povinnosť súdu prijať opatrenia k zachovaniu rodinných väzieb: Bergmann v. Česká republika, 8857/08, 27. október 2011, HUDOC
neoficiálny preklad rozsudku
tlačová správa Ministerstva spravodlivosti ČR
Nedostatok spolupráce medzi rodičmi nezbavuje príslušné orgány povinnosti uplatniť všetky prostriedky na zachovanie rodinnej väzby medzi rodičom a dieťaťom.

Súd, ktorému prislúcha vykonávať právnu kvalifikáciu skutkových okolností daného prípadu, podotýka, že rozdiel medzi cieľom záruk obsiahnutých v článku 6 ods 1 a cieľom záruk obsiahnutých v článku 8 môže v závislosti od okolností odôvodňovať, aby ten istý sled udalostí bol skúmaný z hľadiska oboch týchto ustanovenia (Bianchi proti Švajčiarsku, č 7548/04, § 113, 22. júna 2006). Účinné rešpektovanie rodinného života okrem toho vyžaduje, aby budúce vzťahy medzi rodičom a dieťaťom boli riešené jedine na základe súhrnu rozhodujúcich skutočností, a nie len plynutím času. Preto môže Súd tiež prihliadnuť na poli článku 8 k spôsobu a dĺžke rozhodovacieho procesu (Carlson proti Švajčiarsku, č 49492/06, § 69-70, 6. novembra 2008; RR proti Rumunsku (č. 1), č 1188/05 , § 145 in fine a tiež § 171-174, 10. novembra 2009).

Ako už Súd opakovane pripomenul, je základným cieľom článku 8 Dohovoru síce ochrana jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi orgánov verejnej moci, toto ustanovenie však zmluvnému štátu neukladá len povinnosť zdržať sa takých zásahov; tento skôr negatívny záväzok môže byť doplnený o pozitívne záväzky, ktoré sú pevne späté s účinným rešpektovaním súkromného či rodinného života. Tie môžu zahŕňať prijatie opatrení smerujúcich k rešpektovanie rodinného života až po úroveň vzťahov medzi jednotlivcami, ku ktorým okrem iného patrí zavedenie vhodných a dostatočných právnych nástrojov na zabezpečenie legitímnych práv zúčastnených osôb a plnenia súdnych rozhodnutí, popr. vhodných osobitných opatrení (pozri, mutatis mutandis, Zawadka proti Poľsku, č 48542/99, § 53, 23. júna 2005).

Z článku 8 tak vyplýva právo rodiča na to, aby boli prijaté opatrenia, ktoré mu umožnia styk so svojím dieťaťom, aj povinnosť vnútroštátnych orgánov také opatrenia prijať. Podľa Súdu je potrebné na tieto zásady nazerať tak, že sa uplatnia aj v prípade sporov medzi rodičmi ohľadom styku s dieťaťom (pozri, mutatis mutandis, Mihailov proti Bulharsku, č 35978/02, § 80, 12. januára 2006). Pozitívne záväzky sa okrem toho neobmedzujú len na zabezpečenie toho, aby sa mohlo dieťa navrátiť k svojmu rodičovi či s ním byť v styku, ale zahŕňajú aj súbor prípravných opatrení, ktoré umožňujú dosiahnutie tohto výsledku (Ignaccolo-Zenide proti Rumunsku, č 31679/96 , § 105 a 112, ESĽP 2000 I; Mincheva proti Bulharsku, č 21558/03, § 83, 2. septembra 2010). Úplné prerušenie stykov je možné ospravedlniť iba vo výnimočných prípadoch (Scozzari et Giunta proti Taliansku [veľký senát], č 39221/98 a 41963/98, § 170, ESĽP 2000-VIII).

Nedostatok spolupráce medzi rozvedenými rodičmi nezbavuje príslušné orgány povinnosti prijať všetky opatrenia, ktoré by mohli umožniť zachovanie rodinných väzieb (pozri, mutatis mutandis, Reigado Ramos proti Portugalsku, č 73229/01, § 55, 22. novembra 2005). Podľa Súdu situácia v prejednávanej veci, ktorá bola zaiste zložitá, nezbavovala súd povinnosti chrániť rodičovské práva sťažovateľa a mala ho viesť k tomu, aby prijal vhodné opatrenia. Súd tak mohol účastníkom konania stanoviť povinnosť podrobiť sa rodinnej terapii (pozri Pedovič proti Slovenskej republike, č 27145/03, § 34, 18. júla 2006), aby zlepšili svoje vzťahy, ako to odporučil znalec (pozri § 27 vyššie), alebo nariadiť, že styky medzi sťažovateľom a jeho synom budú prebiehať na pôde špecializovaného zariadenia (pozri, napríklad, Mezl proti Českej republike, č 27726/03, § 17, 9. januára 2007; Zavrel proti Slovenskej republike, č 14044/05, § 24, 18. januára 2007). Iba ak by takéto opatrenia neviedli k žiadnemu výsledku, bolo by možné pristúpiť k tak radikálnemu zásahu, akým je zákaz styku. Súd konečne poznamenáva, že na rozdiel od veci Sommerfeld proti Nemecku [veľký senát] [č 31871/96, § 65, ESĽP 2003-VIII (výňatky)], kde boli vzťahy medzi rodičmi tiež veľmi napäté, ale kde súdy vyšli pri odmietnutí návrhu na úpravu styku najmä z jasne negatívneho názoru maloletého, bolo dieťa sťažovateľa v predmetnej veci príliš malé na to, aby mohlo byť vypočuté.

Dôvody uvedené v rozhodnutí krajského súdu sa nemôžu ospravedlniť absenciu predchádzajúcich opatrení, ktoré mohli sťažovateľovi pomôcť, aby rozvíjal väzby so svojím synom.

Podľa mienky Súdu tak neschopnosť vnútroštátnych orgánov prijať všetky opatrenia, ktoré sa od nich dali rozumne očakávať, aby bolo zabezpečené dodržiavanie práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho rodinného života, prispela spolu s dĺžkou konania o úprave styku s dieťaťom k zmene okolností, ktoré boli dôvodom, prečo bol sťažovateľ tohto práva zbavený (pozri, obdobne, Sylvester proti Rakúsku, č 36812/97 a 40104/98, § 63, 24. apríla 2003).