Záujem dieťaťa, Práva dieťaťa
Zákon 36/2005 Z.z. o rodine a súvisiaca legislatíva, vrátane medzinárodných dohovorov o právach detí, skloňujú slovné spojenie „záujem dieťaťa“. Naivný občan, ktorý by sa snažil nájsť v legislatíve definíciu pojmu „záujem dieťaťa“, by bol veľmi sklamaný. Definícia pojmu záujem dieťaťa neexistuje. A pritom je to najpoužívanejšie slovné spojenie v opatrovníckych záležitostiach.
V Zákone o rodine je definované, čo je to rodina, manželstvo, rodičia, rodičovstvo... Manželstvu je venovaných 27 paragrafov, v ktorých je ošetrený celý proces manželstva až po rozvod. Záujmu dieťaťa nie je venovaný ani jeden paragraf. Legislatívcom tak „veľmi záleží“ na záujmoch detí a pritom nie je definícii záujmu dieťaťa venovaný ani jeden paragraf.
Záujem dieťaťa je v Zákone o rodine spomínaný v rôznych súvislostiach, ale kde sa dočítame, čo to vlastne je ten „záujem dieťaťa“? Odpoveď právnych teoretikov – „treba si naštudovať právne judikáty a tam sa záujemca dozvie, čo to asi tak je, ten záujem dieťaťa. Ak sa ktokoľvek spýta desiatich právnikov, tak dostane desať rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“. To isté sa stane, ak sa spýtate 100 sudcov – odpoveďou bude 100 rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“. Je toto tá správna cesta?
Výborné prirovnanie je, keď spomenieme manželku inšpektora Colomba - v každom pokračovaní televízneho seriálu inšpektor Colombo rozpráva hlavný hrdina o svojej manželke a pritom ju nikdy nikto nevidel – nikto ju nevidel a všetci vieme, že existuje.
Podobne je to aj s pojmom záujem dieťaťa. Všetci o ňom hovoria, všetci ho používajú, vieme že existuje, ale nikto ho konkrétne nevidel.
Slovenská republika je právny štát, v ktorom má občan právnu istotu. Áno, alebo nie? Vo všeobecnosti určite áno. Ak sa však pozrieme detailnejšie na výklad pojmu "záujem dieťaťa", tak sa dostávame do roviny právnej neistoty. Odvážne tvrdenie, ktorého pravdivosť si občan uvedomí až vtedy, keď spadne on, alebo niekto jemu blízky do stroja, ktorému sa hovorí rodinná politika na Slovensku.
Základné vysvetlenia pojmov "právna istota" a "právny štát":
Wikipédia (pozri aj Právny štát)
Riziká na strane štátnych orgánov
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze PL. ÚS 15/98 zrozumiteľne vyjadril svoje chápanie pojmu "právna istota":
...Jedným z definičných princípov právneho štátu je právna istota. Požiadavkou právnej istoty je, aby zákony v právnom štáte boli pochopené dostatočne a aby umožňovali ich adresátom urobiť si aspoň predstavu o svojej právnej situácii...
...Jednou z nevyhnutných súčastí obsahu princípu právneho štátu je požiadavka právnej istoty. S uplatňovaním tohto princípu sa spája nielen požiadavka po všeobecnej platnosti, trvácnosti, stabilite, racionalite a spravodlivom obsahu právnych noriem a ich dostupnosti občanom (publikovateľnosť), no rovnako aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci (právna istota), ktorej základom je jednoznačný jazyk a zrozumiteľnosť právnych noriem (požiadavka, aby priemerný občan dokázal porozumieť obsahu právnej normy)...
...Požiadavka po jednoznačnom jazyku a zrozumiteľnosti právnych noriem, najmä zakazujúcich určité druhy správania, teda významne znižuje nebezpečenstvo ich svojvoľného a diskriminačného uplatňovania výkonnou mocou...
V Zákone o rodine je pokus o definíciu pojmu "záujem dieťaťa":
§ 24, odsek (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Je to iba pokus, pretože prax je veľmi často v rozpore s týmto paragrafom. Súd sa rozhodne, že kvalitnejším kritériom je to, keď sa zameria na to, ktorý rodič je akého pohlavia a tým vymaže celý tento jeden odsek – definícia záujmu dieťaťa je tým vybavená. Štatistiky hovoria jasnou rečou – 90% detí sú zverované do osobnej starostlivosti matky a keby, žiaľ, nie málo matiek, nezneužívali zverenie dieťaťa na pomstu otcovi cez dieťa a na majetkové a finančné vydieranie otca, tak by bolo všetko v poriadku, pretože otec by sa mohol s matkou dohodnúť na výchove dieťaťa a nebolo by treba prijímať zákon o striedavej starostlivosti.
Podľa citovaného odseku obsahuje právna teória tieto pojmy:
zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom
citové väzby dieťaťa
vývinové potreby dieťaťa
stabilitu budúceho výchovného prostredia
schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom
právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
právo dieťaťa na udržovania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi
Čo súdna prax?
Na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom stačí v 90% detí styk s otcom 2x do mesiaca cez víkend od soboty do nedele (tzv. párnovíkendovstvo). Dá sa s tým súhlasiť – to úplne stačí na to, aby dieťa na otca nezabudlo a aby mal otec aspoň minimálnu motiváciu platiť na dieťa výživné. Párnovíkendovstvo je však v rozpore so záujmom dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Neexistuje na svete matka, alebo otec, ktorí by za dva víkendy do mesiaca dokázali dieťa vychovávať, alebo sa dieťa starať. Párnovíkendovstvo je proti záujmu dieťaťa. Logickou odpoveďou je to, že dieťa potrebuje väčší styk s otcom, než iba 2x do mesiaca cez víkend tak, aby tým bol naplnený záujem dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Takže kde je ten primeraný rozsah styku s rodičom?
Filtrom na rozsah styku s rodičom sú vývinové potreby dieťaťa a citové väzby dieťaťa. Vývinové potreby v sebe obsahujú o.i. vek dieťaťa a prípadnú špeciálnu starostlivosť o dieťa. Keď je dieťa dojčené, tak je logicky preferovaná matka pred otcom a tak je to správne. Ako náhle dieťa už nie je dojčené, tak by mal byť v praxi realizovaný program rozširovania styku dieťaťa a s otcom. Rozširovanie styku dieťaťa s otcom je konanie presne v záujme dieťaťa, aby si dieťa vybudovalo čo najväčšiu citovú väzbu na otca. Špeciálna starostlivosť o dieťa sa týka toho, keď dieťa potrebuje špeciálny režim, napríklad deti s autistickým syndrómom potrebujú denné rituály, kde pravidelná zmena prostredia pôsobí na deti rušivo.
Pri schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom zlyháva väčšina opatrovníckych súdov. Súd zverí dieťa matke, matka sa rozhodne dieťa používať ako zbraň proti otcovi a súd sa tvári, že je všetko v poriadku. Opakované bránenie v styku otca s dieťaťom je bežnou praxou takýchto matiek. Dieťa vždy ochorie presne vtedy, keď má byť s otcom, presne v termíne styku má zrazu dieťa mimoškolské aktivity... Fantázia takýchto matiek je nevyčerpateľná. V Zákone o rodine v § 25, odsek (4): „Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.“ Je napísané, čo má súd robiť, ak jeden z rodičov používa dieťa ako zbraň proti druhému rodičovi a bráni mu v styku s dieťaťom. Za celé obdobie existencie tohto znenia zákona ani jeden súd nezmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti tým, že by rozhodol podľa tohto paragrafu. A to všetko napriek tomu, že v dôvodovej správe z 19. augusta 2004 k tomuto zákonu je uvedené: „Z praxe súdov vyplýva, že v niektorých prípadoch rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, neumožňuje druhému oprávnenému rodičovi styk s dieťaťom resp. znemožňuje druhému rodičovi stretávanie s dieťaťom. Novou úpravou v odseku 4 sa umožňuje súdom zmeniť rozhodnutie o výchovnom prostredí...“. Aktuálny Zákon o rodine je platný od januára 2005 a za šesť rokov nebol § 25, odsek (4) súdmi ani raz aplikovaný v praxi. Asi je namieste skonštatovať, že zákon, ktorého opodstatnenosť je neodškriepiteľná a za šesť rokov nebol ani raz súdmi aplikovaný, je alebo zbytočný, alebo by sudcovia potrebovali veľmi intenzívne školenie o skutočných potrebách a záujmoch detí. Pri takejto aplikácii zákonov v praxi sa nemôžeme diviť ničomu. Ani tomu, keď otec opakovane informuje kolíznu opatrovníčku, že matka jeho detí mu opakovane bráni v styku s deťmi, tak kolízna opatrovníčka na to opakovane odpovedá, že to je normálne, že to tak matky robia. Takže namiesto toho, aby kolízna opatrovníčka konala a podala na súd návrh na zmenu zverenia dieťaťa do starostlivosti, tak sa uchýli ku konštatovaniu, že porušovanie záujmov dieťaťa matkou je bežné a normálne. Vzhľadom na to, že súdy sa zameriavajú hlavne na to, ktorý rodič je akého pohlavia, tak sa nemôžeme diviť, že hlasu takéhoto otca súd nevenuje pozornosť. Stačí si prečítať ženské weby, kde si ženy radia, ako otca dieťaťa trápiť a vydierať a vždy sú takéto rady proti záujmom dieťaťa zakončené konštatovaním, že ak nie si alkoholička, ak nie si narkomanka, ak žiješ slušným spôsobom života, tak Ti súd nikdy dieťa nezoberie a Ty môžeš bez obáv aj naďalej dieťa používať, ako zbraň proti jeho otcovi.
Stabilita budúceho výchovného prostredia je dôležitým záujmom dieťaťa a tu treba iba skonštatovať, že ak nie je stabilita budúceho výchovného prostredia narušená, tak nič nebráni realizácii toho, asi najdôležitejšieho záujmu dieťaťa - právo dieťaťa na udržovania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Ústavný súd v ČR v náleze I.ÚS 618/05 úplne jasne a zrozumiteľne formuloval, čo je pre dieťa veľmi dôležité, ak hovoríme o styku dieťaťa s rodičom a to už aj počas obdobia, než súd vynesie rozsudok: „Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou, či príkladom, ktorá, ako je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou.“ Žiaľ, na Slovensku súdy ešte nevedia, že čo najširší styk dieťaťa s obidvomi rodičmi už počas obdobia, než súd vynesie rozsudok, je pre dieťa veľmi dôležitý. Na Slovensko táto informácia z ďalekých Čiech ešte nedorazila. Dúfajme, že o pár rokov už táto informácia príde aj k nám. V Čechách je táto informácia všeobecne známa...
Takže čo je „záujmom dieťaťa“? Úplne bude stačiť to, keď bude súd absolútne ignorovať to, ktorý rodič je akého pohlavia. Ak by sme sa pustili do sveta fantázie a predstavíme si, že by bolo možné viesť konanie pred súdom tak, že súd sa ani z podania a ani počas konania nedozvie, kto je otec a kto matka, tak by bolo percento zverenia detí do osobnej starostlivosti otca výrazne vyššie, než je súčasných 10%.
Ak budú sudcovia absolútne ignorovať pohlavie konkrétneho rodiča a ani u jedného rodiča nebude prekážka na realizovanie osobnej starostlivosti o dieťa, tak dúfame, že raz príde taký deň, kedy vždy v takomto prípade budú súdy rýchle a nekompromisné v praktickej aplikácii celého Zákona o rodine: najmä § 24 odsek (2) striedavá starostlivosť, § 25 odsek (4) zmena zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti...